„Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane!“

V uplynulých dňoch rezonuje v médiách a verejnom diskurze otázka rodiny. S aktivitami súvisiacimi s referendom o rodine sa na povrch dostávajú okrajové témy, ktoré súčasná slovenská spoločnosť rada prehliada. Istej skupine, ktorá paradoxne požíva v spoločnosti privilégiá, nestačia už i tak konzervatívne zákony a presadzované normy, ale má potrebu ešte väčšmi prehlbovať dogmatickosť vo sfére, ktorá je intímnou pre každého člena spoločnosti.

V referende iniciovaným Alianciou za rodinu sú navrhované štyri otázky, z ktorých jedna nie je podľa Ústavného súdu SR v súlade s Ústavou SR. Otázka „Súhlasíte s tým, aby žiadnemu inému spolužitiu osôb okrem manželstva nebola priznaná osobitná ochrana, práva a povinnosti, ktoré sú právnymi normami k 1. 3. 2014 priznané iba manželstvu a manželom (najmä uznanie, registrácia či evidovanie ako životného spoločenstva pred verejnou autoritou, možnosť osvojenia dieťaťa druhým manželom rodiča)?“ explicitne zamedzuje v budúcnosti akékoľvek právne zmeny vo vzťahu k manželstvu. Predstavitelia Aliancie za rodinu vyjadrujú svoje rozhorčenie. Celá situácia je však paradoxná, pretože po referende nevolajú diskriminovaní, ale práve tí, ktorí v spoločnosti zaujímajú ideologicky mocenské postavenie. Chcú dogmaticky oklieštiť spoločenský vývoj a svojimi aktivitami vracajú slovenskú spoločnosť do klérofašistickej minulosti.

Tak dnes na počiatku 21. storočia, kedy chceme hovoriť o pluralitnej spoločnosti, sme ochotní utiekať sa k uniformite a sektárstvu. Miesto toho, čo by verejnosť mala otvárať diskusiu o neústavnosti vatikánskej zmluvy, ktorá obmedzuje suverenitu nášho štátu a je v rozpore hneď s prvým článkom Ústavy SR, proklamujeme model tradičnej rodiny – a to monogamného heterosexuálneho zväzku dvoch ľudí. Avšak i rodina má svoj vývoj a svoje dejiny. Jej podoba závisela od formy spoločensko-ekonomických vzťahov danej komunity/civilizácie. Nie je preto zaručené, že v budúcnosti bude monogamná heterosexuálna rodina spĺňať požiadavky spoločnosti.

Čím je napokon tradičná rodina? Pôvodný význam slova „familia“ (lat.) teda rodina sa u Rimanov nevzťahoval na manželskú dvojicu a ich deti, ale iba na otrokov. Famulus znamená pôvodne domáci otrok a familia je súhrn otrokov patriacich jednému mužovi. Ešte za čias Gaiových sa familia, id est patrimonium (t.j. dedičský podiel) odkazovala v záveti. Tento výraz vynašli Rimania, aby ním označili nový spoločenský organizmus, ktorého hlava držala pod rímskou otcovskou mocou ženu, deti a určitý počet otrokov, s právom nad životom a smrťou všetkých. Moderná rodina je dedičom práve týchto súkromnovlastníckych patriarchálnych vzťahov. Je naozaj zarážajúce, že v dobe, kedy zvyšok civilizovaného sveta prehodnocuje tieto tradičné hodnoty (aspoň do istej miery), má Slovák potrebu hrdo ich reprodukovať a opakovať! Slováci, ako je smutným dejinným zvykom, kultúrne zaostávajú i dnes. Pokým svet aspoň deklaratívne otvára možnosti diskriminovaným (je však dôležité poznamenať, že často iba zdanlivo), Slovensko má potrebu zapracovávať zákonné úpravy o tradičnej rodine, pokým západná Európa sa ako tak vyrovnala s náboženskými poverami, Slováci hneď na začiatku milénia sa ženú uzavrieť zmluvu s Vatikánom. Rovnako dnes sa mocenská väčšina podporovaná katolíckou cirkvou cíti byť ohrozená, ako tvrdí – menšinou. Ale čím je v skutočnosti ohrozená? Nesprávnym príkladom? Herézou? Kacírstvom? Je ešte dnes, v 21. storočí spolužitie dvoch ľudí rovnakého pohlavia kacírstvom? Je naozaj tak poburujúce, že by si títo ľudia, ktorí sa milujú rovnako ako muž a žena, robili nárok na právne a kultúrne privilégiá manželstva? Ako chceme podobnými zákonnými krokmi odstrániť v spoločnosti diskrimináciu, keď už samotné otázky referenda sú koncipované diskriminačne?! Pohľad na takúto kultúrnu realitu je naozaj frustrujúci.

Možno však z celej diskusie badať aspoň jedno pozitívum – k podobným fanatizmom dochádza vtedy, keď sú konzervatívne stanoviská neudržateľné. Vtedy prichádza na rad zákon, kladivo, vodné delo, armáda. Klerikalizmus, ktorý sa doteraz tváril demokraticky s naberaním na sile a spolu s mocou začína ukazovať svoju pravú fašistickú inkvizítorskú tvár. Navrhované referendum je na jednej strane smiešnym, na strane druhej tragickým pokusom zastaviť vývoj a zakonzervovať neudržateľný status quo.

V neposlednom rade, tieto diskusie menšín/väčšín odvádzajú pozornosť od útlaku, ktorý sa týka celej spoločnosti, od ekonomického otroctva a vykorisťovania. Je len ďalším nástrojom ako spoločnosť rozdeliť, tentokrát podľa sexuálnej orientácie. Prečo miesto toho, aby sme sa zaoberali objektívnymi životnými podmienkami, ktoré nás spájajú, máme potrebu zvýrazňovať odlišnosti? Dôstojný život a súčasný spoločensko-ekonomický systém sú v priamom protirečení. Kultúra i materiálna sféra navzájom pôsobia a obe zohrávajú determinujúcu úlohu, lebo sociálne štruktúry jednak utvárajú kultúrnych aktérov a procesy, a jednak sú nimi samé utvárané. Preto kultúrna marginalizácia na jednej strane a ekonomická deprivácia a vykorisťovanie na strane druhej sú neoddeliteľné. Predstavujú v skutočnosti dve stránky tej istej mince, dvojitý rozmer tej istej štruktúry sociálnych vzťahov dominancie. A to neodstráni žiadne referendum, ani zákonná úprava, iba revolučná zmena spoločensko-ekonomického systému.

Dominika Dinušová

Jeden komentár

Filed under Články

One response to “„Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane!“

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s