Pred krátkym časom vyšlo v elektronickej podobe nulté číslo novej kultúrno-politickej revue.Jeho názov pripomína medzivojnovú komunistickú revue DAV. Novýčasopis DAV/sa hlási k odkazu pôvodného DAVu,avšak už nie je komunistickým:nový DAV je revue „ľavého spektra“. V snahe postaviť sa proti nespravodlivosti kapitalistického režimupropaguje revolučné heslá a potrebu antikapitalistickej alternatívy. Je za novú spoločnosť. V jeho Manifeste sa uvádza, že DAV/ je za „radikálnu zmenu ekonomických a hodnotových parametrov spoločnosti“.Preto je podľa Editoriálu úlohou revue (okrem iného) „prebúdzať triedne vedomie v slovenskej spoločnosti“. Nepíše sa už koho triedne vedomie treba prebúdzať. Môžeme však ľahko uhádnuť, že ovládanej vykorisťovanej väčšiny. Triedne vedomie buržoázie prebúdzať rozhodne netreba. Každopádne by bolo potrebné vetu o prebúdzaní triedneho vedomia upresniť resp. doplniť.Úlohou revue má byť zároveň rehabilitovanie „autenticity ľavicových myšlienok a ich prinavrátenie do spoločenského diskurzu 21. storočia“. Priestor má dostať široká škála ideí od „kresťanského socializmu cez anarchizmus až niekam po modernizované koncepcie marxizmu-leninizmu“. Z tejto postmodernej ponuky prekvapí predovšetkým „kresťanský socializmus“. Jeho uvedenie svedčí o sile vplyvuklerikálnej ideológie na Slovensku. Vari aj „kresťanský socializmus“ predstavuje „autentické ľavicové myšlienky“ a vytvára „autenticitu ľavého spektra“?Potrebujeme v záujme boja proti despotickej vláde kapitálu rehabilitáciu a prinavrátenie „kresťanského socializmu“ do spoločenského diskurzu 21. storočia? Určite nie! Neviem o tom, že by pôvodný DAV s ním mal niečo spoločné. Každopádne je treba „kresťanský socializmus“ vo vývoji antikapitalistického hnutia hodnotiť ako reakčný smer. Parafrázujúc Marxa a Engelsa, kresťanský socializmus je len svätenou vodou, ktorou farár požehnáva kapitálového vlastníka. Ako ide farár ruka v ruke s kapitalistom, ide aj farársky socializmus ruka v ruke s kapitalistickým. Nie je nič ľahšie ako dať kresťanskému asketizmu socialistický náter. Prečo teda rehabilitovať a prinavracať niečo, čo bolo dávno demaskované? To je úloha triedneho protivníka.
Byť na strane antisystémovho hnutia nie je podľa DAV/ani tak politickou záležitosťou, ako skôr filozofickou, morálnou, etickou otázkou (!). Byť antikapitalistom je preto aj vecou duchovnou napr. z hľadiska toho, že „konzumný svet zatienil všetky vyššie duchovné aspekty rozvoja ľudskej bytosti“. Do takéhoto vymedzenia sa však ľahko vmestí aj farár, ktorý bude kázať o odpore cirkvi voči konzumu a o vyšších božích pravdách. Nehlása vari falošný obranca chudobných a vylúčených pápež František vo svojom zápale za „spravodlivejší svet“ duchovnú podstatu človeka a sveta? DAVu/ je takáto „duchovná“ predstava zrejme blízka; v jeho nultom čísle je zahrnutá „diskusia“ medzi kresťanstvom a socializmom alebo úsilie M. Thoreza o alianciu s katolíkmi.
Do teoretickej „výbavy“ autentického ľavého spektra, t. j. toho, ktoré by malo vyjadrovať záujmy proletariátu, nepatrí geopolitika (mimo ekonomiky, politiky a kultúry je jedným z tematických okruhov nového DAVu).Nie náhodou patria k najvýznamnejším západným predstaviteľom tejto buržoáznej pseudovedy, ktorá predstavuje zmes sociálneho darwinizmu s geografickým determinizmom, rozhodní antikomunisti.
DAV/ ponúka alternatívy v podobe ekonomickej demokracie, participatívnych modelov, koncepcií bezúročnej ekonomiky „až po rôzne komunitné či iné alternatívne projekty“. Myšlienky ekonomickej alebo participatívnej demokracie však zväčša už sú súčasťou spoločenského diskurzu, nepotrebujú rehabilitáciu do takej miery ako ju potrebuje socializmus v podobe proletárskej diktatúry. V zmysle ponovembrového modelovania, tak obľúbeného v buržoáznych konceptoch, je samotný DAV/ za určitý druh spoločenského modelu.Priamo socialistický „model“ sa však nespomína, v prehlásení proti NATO je uvedený demokratický model, v ekonomike chce DAV/ predstavovať alternatívne ekonomické modely.
DAV/ sa nevymedzuje voči buržoázii, voči jej triednej diktatúre, voči imperializmu, ale voči oligarchom, neoliberalizmu a globálnemu kapitalizmu. Voči oligarchom sa však v poslednej dobe s veľkou obľubou vymedzujú aj niektoré buržoázne médiá; s kritikou a odmietaním neoliberalizmu sa stretávame predovšetkým v maloburžoáznom „kritickom“ prostredí, ktoré je teoreticky formované neškodnými teóriami anglosaských katedrových autorov o globálnom nadnárodnom kapitalizme. Za „biedu“ nemá byť podľa DAVu/ zodpovedná buržoázia, ale všeobecne otrokári, bankári, magnáti, skorumpovaní politici. Takéto závery podľa mňa nemôžu relevantne prispievať k triednemu vedomiu námezdne pracujúcej väčšiny.
DAV/ trpí ideovou neujasnenosťou a eklektizmom, ktoré sú charakteristické pre našu súčasnosť. Je to na škodu dobrej veci, akou je vydávanie nového DAVu. Nestane sa tak proletárskym, revolučnýmmédiom, akým bol pôvodný DAV, ale maloburžoáznou reformistickou revue.Predpokladom takéhoto charakteru DAVu/ je predovšetkým skutočnosť, že spája v sebe tak rôznorodésubjekty ako Vzdor, Kroky, Slovo, Alternatívy.sk, Zem a vek, že v jeho redakcii je zastúpená buržoázna Slovensko- ruská spoločnosť, že na čísle spolupracuje reprezentant strany SMER – sociálna demokracia… Ide o to, či detské choroby nový DAV prekoná alebo sa stanú jeho trvalými.
Peter Dinuš
Frankelova spoločnosť 