JOSÉ MARTÍ

Martí a marxizmus

V súvislosti s revolučnými udalosťami, ktoré sa odohrávali v Európe, a ktoré sa zo starého kontinentu šírili do ďalších častí sveta nevynímajúc ani Latinskú Ameriku, je prínosné venovať sa otázke vzťahu José Martího k marxizmu. Marxizmus predstavuje myšlienkový prúd, ku ktorému sa ďalšie revolučné aktivity na Kube a v Latinskej Amerike hlásili, a ktorý dodnes utvára sociálny boj v tomto regióne. Navyše, otázka vzťahu Martího myslenia a marxizmu sa otvorila s prihlásením sa Kubánskej revolúcie k socializmu. Ako teda vnímal José Martí Karla Marxa? Kde možno nájsť prieniky oboch myšlienkových tradícií? A naopak, v čom sa rozchádzajú?

HASTA LA VICTORIA SIEMPRE!

26. novembra sa svet dozvedel o úmrtí vodcu kubánskej revolúcie Fidela Castra. Kubánska revolúcia sa stala vstupenkou Kuby na scénu svetových dejín. Stala sa symbolom nezávislosti a otvoreného boja proti imperializmu. Dodnes je svedkom možnosti vymanenia sa aj malej krajiny z jarma područia svetovej mocnosti, dodnes sa ku nej hlásia utláčané národy tretieho sveta a inšpiruje krajiny sužované kapitalistickým spoločensko-ekonomickým poriadkom.

Kontrarevolúcia revolúciou?

Tento mesiac uplynulo 60. rokov od násilných udalostí v Maďarsku roku 1956. Výročie si nepripomínajú len jednotlivci, vedci, pamätníci, je pripomínané predovšetkým vládnucim režimom prostredníctvom jeho špecializovaných inštitúcií pre šírenie antikomunistickej ideológie a propagandy. Ústav pamäti národa v spolupráci s Maďarským inštitútom v Bratislave zorganizoval dňa 27. októbra 2016 diskusiu pod názvom „Maďarská revolúcia 1956 – hrdinský boj a komunistický teror“. Do Dvorany Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, kde je inštalovaná výstava s názvom „1956 – Za slobodu a nezávislosť“, pozýval na besedu s podpredsedom maďarského Výboru pamäti národa. Z kontrarevolúcie sa stala revolúcia, z bieleho, antikomunistického teroru, sa stal teror komunistický. Táto zmena v hodnotení maďarských udalostí odráža zmenu režimu.

Chystá finančná oligarchia USA N. Madurovi osud S. Allendeho?

V poslednom období šíria buržoázne médiá správy o „krízou zmietanej“ Venezuele, o prepadávajúcej sa a krachujúcej ekonomike tohto štátu, dramaticky klesajúcej hodnote venezuelskej meny a rastúcej inflácii. Zároveň sa pýtajú, či v krajine s najväčšími zásobami ropy na svete prepukne hladomor.

HÉCTOR PABLO AGOSTI

„Prvý raz som počula o Agostim z úst Juana Carlosa Pontantiera, ktorý mal to šťastie, a poznal ho osobne. Vravel : ´V práci v Kultúrnej komisii Federácie komunistickej mládeže mala strana kultúrny masový front, ktorý sa volal Casa de la Cultura. Stál na ulici Córdoba a Riobamba. Raz ma tam poslali, aby som spolupracoval v organizovaní tých najmladších z Casa. Muž zo strany v Casa de la Cultura bol Héctor, bol to Agosti. Tak sme sa spoznali (…) V tej dobe vyšla Agostiho kniha, ktorú považujem za jeho najdôležitejšiu, a ktorá sa volá ´Echeverría´. Vyšla presne v čase výročia Echeverríu, v päťdesiatom prvom, na Echeverríovu storočnicu. Choval som k nej obrovský obdiv. Po našom stretnutí som ju začal čítať a potom som hľadal ďalšie jeho knihy, Cuaderno de bitácora, El Hombre prisionero, prvú, ktorú napísal ešte vo väzení, keď mal niečo vyše tridsať…A teda, bola to Osobnosť …´Ešte v ten deň mi požičal Agostiho knihu, a keď som ju dočítala, pochopila som obdiv, o ktorom Pontantiero hovoril. Jeho štýl, v niektorých momentoch až príliš zložitý, a jeho záujem o témy, ktoré takmer štyridsať rokov boli stále živé, ma primäli k čítaniu ďalších jeho prác. Všetky ma utvrdili v nadšení z jeho osobnosti, a tak považujem za nutné odčiniť zabudnutie na jedného z najžiarivejších intelektuálov argentínskej ľavice.“ Píše vo svojej knihe El hombre de ayer y de hoy (Človek včerajška a dneška) Alexia Massholder.

Recenzné poznámky k nultému číslu revue DAV

Pred krátkym časom vyšlo v elektronickej podobe nulté číslo novej kultúrno-politickej revue.Jeho názov pripomína medzivojnovú komunistickú revue DAV. Novýčasopis DAV/sa hlási k odkazu pôvodného DAVu,avšak už nie je komunistickým:nový DAV je revue „ľavého spektra“. V snahe postaviť sa proti nespravodlivosti kapitalistického režimupropaguje revolučné heslá a potrebu antikapitalistickej alternatívy.

Vyšiel zborník Kubánska revolúcia

Kubánska revolúcia. Od historických súvislostí k výzvam súčasnosti.
Sivičeková, Jana (ed.)
ISBN: 978-224-80-1458-6

 

Rok vydania: 2015
Počet strán: 166
Väzba: Mäkká
Formát: 95x148mm
Hmotnosť: 102g

 

 

„Aj v súčasnosti, po viac ako 65 rokoch, je nepochybné, že revolučné udalosti na Kube významne ovplyvnili nielen novodobé dejiny tohto ostrovného štátu, ale aj celú oblasť Latinskej Ameriky. Generácia revolucionárov na čele s Fidelom Castrom a Che Guevarom dokázala nadviazať na myšlienky José Martího a získať pre Kubu národnú slobodu a štátnu suverenitu. Hoci sa v uplynulých desaťročiach pozornosť nášho čitateľa sústreďovala viac na naše vlastné či európske problémy, výsledky a hodnoty revolučného boja na Kube sa stali trvalou súčasťou dejín Kuby.”