Kontrarevolúcia revolúciou?

Tento mesiac uplynulo 60. rokov od násilných udalostí v Maďarsku roku 1956. Výročie si nepripomínajú len jednotlivci, vedci, pamätníci, je pripomínané predovšetkým vládnucim režimom prostredníctvom jeho špecializovaných inštitúcií pre šírenie antikomunistickej ideológie a propagandy. Ústav pamäti národa v spolupráci s Maďarským inštitútom v Bratislave zorganizoval dňa 27. októbra 2016 diskusiu pod názvom „Maďarská revolúcia 1956 – hrdinský boj a komunistický teror“. Do Dvorany Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, kde je inštalovaná výstava s názvom „1956 – Za slobodu a nezávislosť“, pozýval na besedu s podpredsedom maďarského Výboru pamäti národa. Z kontrarevolúcie sa stala revolúcia, z bieleho, antikomunistického teroru, sa stal teror komunistický. Táto zmena v hodnotení maďarských udalostí odráža zmenu režimu.

Vyšiel zborník Kubánska revolúcia

Kubánska revolúcia. Od historických súvislostí k výzvam súčasnosti.
Sivičeková, Jana (ed.)
ISBN: 978-224-80-1458-6

 

Rok vydania: 2015
Počet strán: 166
Väzba: Mäkká
Formát: 95x148mm
Hmotnosť: 102g

 

 

„Aj v súčasnosti, po viac ako 65 rokoch, je nepochybné, že revolučné udalosti na Kube významne ovplyvnili nielen novodobé dejiny tohto ostrovného štátu, ale aj celú oblasť Latinskej Ameriky. Generácia revolucionárov na čele s Fidelom Castrom a Che Guevarom dokázala nadviazať na myšlienky José Martího a získať pre Kubu národnú slobodu a štátnu suverenitu. Hoci sa v uplynulých desaťročiach pozornosť nášho čitateľa sústreďovala viac na naše vlastné či európske problémy, výsledky a hodnoty revolučného boja na Kube sa stali trvalou súčasťou dejín Kuby.”

Požehnanie kubánskej kontrarevolúcie

Latinskoamerickým svetom otriasa posledné dni cesta pápeža Františka na Kubu. Svet obleteli fotografie hlavy katolíckej cirkvi s vodcom kubánskej revolúcie Fidelom Castrom. Koľké vrúcne objatia, stisky rúk, slová úcty a úsmevy… Ide naozaj, tak ako uvádzajú svetové denníky, o veľké stretnutie dvoch obhajcov utláčaných, alebo o požehnanie kontrarevolúcie na Kube?

Za zatvorenými dverami otvorených priestorov

Otvorená spoločnosť, prístupná, demokratická, slobodná – tieto prívlastky súčasnosti sa za postupné desaťročia zautomatizovali a vryli sa nám pod kožu tak, akoby sme sa boli s nimi už narodili. Človek súčasnosti má potrebu zdôrazňovať pokrok a rozvíjať výdobytky slobodnej a demokratickej spoločnosti. Paradoxom je, že napriek politicky deklarovanej slobode a demokracii sa práve v tejto sfére stretávame s oblasťami, ktoré nespadajú pod jej vplyv. Hospodárstvo je dnes už takmer oblasťou apolitickou. Dokladá to i fakt, že novodobý nositeľ demokratických praktík, akým sa pasuje Európska únia, je pretkaná zatvorenými komorami, do ktorých verejnosť nemá prístup.

Na ceste k farebnej revolúcii?

V predvečer päťdesiateho šiesteho výročia víťazstva kubánskej revolúcie sa dozvedáme o správe konsolidovať vzťahy dvoch susedských štátov : Kuby a USA. Ako píše Granma, celý svet s nadšením oslavuje kroky vládnych predstaviteľov pristúpiť k zmieru a začať budovať diplomatické vzťahy. Je ale na mieste podľahnúť eufórii a predstavovať si, že USA, ktoré sa päťdesiat šesť rokov snažili zvrhnúť komunistický režim na Kube, sa zrazu stretnú so svojimi socialistickými bratmi v priateľskom objatí? Je tak ľahké uveriť, že by sa odrazu USA rozhodli uznať samostatnosť a svojprávnosť Kuby, že by sa zmierili so stratou svojej „kolónie“ a nerobili si viac nároky na zisk, ktorý prúdil do USA pred revolúciou a ktorý by mohol ostrov naďalej produkovať? Čo sa zmenilo v režime Spojených štátov, že sa odrazu snažia nadviazať diplomatické styky s krajinou, ktorú sa doposiaľ snažili vojensky i hospodársky zničiť?

Vybrané poznámky… k aktuálnemu stavu globálneho fašizmu

Niet väčšieho potešenia pesimistu ako vlastné omyly

Euroatlantická konzumná spoločnosť je „hlboko“ znepokojená: kapitalizmus drasticky lieči jej ilúzie o humánnom charaktere tohto typu spoločnosti (zisk/peniaze už nepokryte konkurujú životu, zdraviu a zdravému rozumu). Štvrťstoročie po vymazaní reálneho socializmu sa „intelektuálom“ odrazu ukazuje jeho známa tvár. Elity vo východnej Európe rýchlo zabúdajú, ako „výnosne“ kšeftovali v konvergenčných ambíciach s „komparatívnou výhodou lacnej pracovnej sily“, ako ozdravovali ekonomiku (a svoje rodinné rozpočty) v privatizácii… (Pripomínali šamanov na Novej Papui, ktorí sa začali po kolonializácii maľovať bielou hlinou, aby sa podobali svojím kolonizátorom.)

Po strate globálnej konkurencie (zániku reálneho socializmu) systém nekompromisne limituje a redukuje pôžitky, ktorými v studenej vojne a následnej transformácii (demontáži systému krajín RVHP a západoeurópskych sociálnych štátov) finančná oligarchia korumpovala väčšinovú spoločnosť. Navyše aj okruh korumpovaných sa zužuje. S klesajúcimi zdrojmi (energetickými, surovinovými a i.) a aplikovaním sofistikovaných technológií je stále väčšia časť populácie (a nielen v rozvojových krajinách) nadbytočná.