JOSÉ MARTÍ

Martí a marxizmus

V súvislosti s revolučnými udalosťami, ktoré sa odohrávali v Európe, a ktoré sa zo starého kontinentu šírili do ďalších častí sveta nevynímajúc ani Latinskú Ameriku, je prínosné venovať sa otázke vzťahu José Martího k marxizmu. Marxizmus predstavuje myšlienkový prúd, ku ktorému sa ďalšie revolučné aktivity na Kube a v Latinskej Amerike hlásili, a ktorý dodnes utvára sociálny boj v tomto regióne. Navyše, otázka vzťahu Martího myslenia a marxizmu sa otvorila s prihlásením sa Kubánskej revolúcie k socializmu. Ako teda vnímal José Martí Karla Marxa? Kde možno nájsť prieniky oboch myšlienkových tradícií? A naopak, v čom sa rozchádzajú?

HÉCTOR PABLO AGOSTI

„Prvý raz som počula o Agostim z úst Juana Carlosa Pontantiera, ktorý mal to šťastie, a poznal ho osobne. Vravel : ´V práci v Kultúrnej komisii Federácie komunistickej mládeže mala strana kultúrny masový front, ktorý sa volal Casa de la Cultura. Stál na ulici Córdoba a Riobamba. Raz ma tam poslali, aby som spolupracoval v organizovaní tých najmladších z Casa. Muž zo strany v Casa de la Cultura bol Héctor, bol to Agosti. Tak sme sa spoznali (…) V tej dobe vyšla Agostiho kniha, ktorú považujem za jeho najdôležitejšiu, a ktorá sa volá ´Echeverría´. Vyšla presne v čase výročia Echeverríu, v päťdesiatom prvom, na Echeverríovu storočnicu. Choval som k nej obrovský obdiv. Po našom stretnutí som ju začal čítať a potom som hľadal ďalšie jeho knihy, Cuaderno de bitácora, El Hombre prisionero, prvú, ktorú napísal ešte vo väzení, keď mal niečo vyše tridsať…A teda, bola to Osobnosť …´Ešte v ten deň mi požičal Agostiho knihu, a keď som ju dočítala, pochopila som obdiv, o ktorom Pontantiero hovoril. Jeho štýl, v niektorých momentoch až príliš zložitý, a jeho záujem o témy, ktoré takmer štyridsať rokov boli stále živé, ma primäli k čítaniu ďalších jeho prác. Všetky ma utvrdili v nadšení z jeho osobnosti, a tak považujem za nutné odčiniť zabudnutie na jedného z najžiarivejších intelektuálov argentínskej ľavice.“ Píše vo svojej knihe El hombre de ayer y de hoy (Človek včerajška a dneška) Alexia Massholder.

José Carlos Mariátegui

Štúdia vyšla vo vedeckom periodiku Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied, Studia Politica Slovaca, ročník VIII. č. 1 / 2015, s. 73 – 92Štúdia vyšla vo vedeckom periodiku Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied, Studia Politica Slovaca, ročník VIII. č. 1 / 2015, s. 73 – 92

Inšpirácie socializmom niektorých krajín Latinskej Ameriky

David Schweickart – ekonomická demokracia
Inšpirácie socializmom niektorých krajín Latinskej Ameriky[1]

RESUME :
Príspevok sa venuje niektorým otázkam sociálno-politickej situácie v štátoch Latinskej Ameriky so zameraním na Venezuelu a Kubu. Hľadá paralely medzi Schweickartovým modelom ekonomickej demokracie a procesom „socializmu 21. storočia“ vo Venezuele. Dôraz je pritom kladený na oblasť družstevníctva, ktorá je vládou Venezuelskej Bolívarskej Republiky od začiatku 21. storočia značne podporovaná. Prostredníctvom analýzy družstevníctva vo Venezuele sa príspevok zaoberá otázkou aktivít, ktoré by mali viesť k zmene kapitalistických výrobných vzťahov.