JOSÉ MARTÍ

Martí a marxizmus

V súvislosti s revolučnými udalosťami, ktoré sa odohrávali v Európe, a ktoré sa zo starého kontinentu šírili do ďalších častí sveta nevynímajúc ani Latinskú Ameriku, je prínosné venovať sa otázke vzťahu José Martího k marxizmu. Marxizmus predstavuje myšlienkový prúd, ku ktorému sa ďalšie revolučné aktivity na Kube a v Latinskej Amerike hlásili, a ktorý dodnes utvára sociálny boj v tomto regióne. Navyše, otázka vzťahu Martího myslenia a marxizmu sa otvorila s prihlásením sa Kubánskej revolúcie k socializmu. Ako teda vnímal José Martí Karla Marxa? Kde možno nájsť prieniky oboch myšlienkových tradícií? A naopak, v čom sa rozchádzajú?

HASTA LA VICTORIA SIEMPRE!

26. novembra sa svet dozvedel o úmrtí vodcu kubánskej revolúcie Fidela Castra. Kubánska revolúcia sa stala vstupenkou Kuby na scénu svetových dejín. Stala sa symbolom nezávislosti a otvoreného boja proti imperializmu. Dodnes je svedkom možnosti vymanenia sa aj malej krajiny z jarma područia svetovej mocnosti, dodnes sa ku nej hlásia utláčané národy tretieho sveta a inšpiruje krajiny sužované kapitalistickým spoločensko-ekonomickým poriadkom.

Vyšiel zborník Kubánska revolúcia

Kubánska revolúcia. Od historických súvislostí k výzvam súčasnosti.
Sivičeková, Jana (ed.)
ISBN: 978-224-80-1458-6

 

Rok vydania: 2015
Počet strán: 166
Väzba: Mäkká
Formát: 95x148mm
Hmotnosť: 102g

 

 

„Aj v súčasnosti, po viac ako 65 rokoch, je nepochybné, že revolučné udalosti na Kube významne ovplyvnili nielen novodobé dejiny tohto ostrovného štátu, ale aj celú oblasť Latinskej Ameriky. Generácia revolucionárov na čele s Fidelom Castrom a Che Guevarom dokázala nadviazať na myšlienky José Martího a získať pre Kubu národnú slobodu a štátnu suverenitu. Hoci sa v uplynulých desaťročiach pozornosť nášho čitateľa sústreďovala viac na naše vlastné či európske problémy, výsledky a hodnoty revolučného boja na Kube sa stali trvalou súčasťou dejín Kuby.”

Požehnanie kubánskej kontrarevolúcie

Latinskoamerickým svetom otriasa posledné dni cesta pápeža Františka na Kubu. Svet obleteli fotografie hlavy katolíckej cirkvi s vodcom kubánskej revolúcie Fidelom Castrom. Koľké vrúcne objatia, stisky rúk, slová úcty a úsmevy… Ide naozaj, tak ako uvádzajú svetové denníky, o veľké stretnutie dvoch obhajcov utláčaných, alebo o požehnanie kontrarevolúcie na Kube?

Na ceste k farebnej revolúcii?

V predvečer päťdesiateho šiesteho výročia víťazstva kubánskej revolúcie sa dozvedáme o správe konsolidovať vzťahy dvoch susedských štátov : Kuby a USA. Ako píše Granma, celý svet s nadšením oslavuje kroky vládnych predstaviteľov pristúpiť k zmieru a začať budovať diplomatické vzťahy. Je ale na mieste podľahnúť eufórii a predstavovať si, že USA, ktoré sa päťdesiat šesť rokov snažili zvrhnúť komunistický režim na Kube, sa zrazu stretnú so svojimi socialistickými bratmi v priateľskom objatí? Je tak ľahké uveriť, že by sa odrazu USA rozhodli uznať samostatnosť a svojprávnosť Kuby, že by sa zmierili so stratou svojej „kolónie“ a nerobili si viac nároky na zisk, ktorý prúdil do USA pred revolúciou a ktorý by mohol ostrov naďalej produkovať? Čo sa zmenilo v režime Spojených štátov, že sa odrazu snažia nadviazať diplomatické styky s krajinou, ktorú sa doposiaľ snažili vojensky i hospodársky zničiť?

60 ROKOV KUBÁNSKEJ REVOLÚCIE – Kubánska revolúcia – výzvy k hľadaniu odpovede na súčasnú situáciu

Každý človek, ktorý sa snaží uchopiť skutočnosť, čo ho obklopuje, bezpochyby narazí na množstvo nezodpovedaných otázok. Antropológia sama občas človeka definuje skrz túto jedinečnú vlastnosť – schopnosť pýtať sa. Čo sa ale stane, keď si človek prestane klásť otázky? Odpoveď by sme mohli hľadať uprostred našej zmätenej modernej civilizácie. I keď sme svedkami čoraz výraznejšej stádovitosti a automatického správania podľa diktovanej šablóny, predsa len si každý občas položí nejakú otázku. Často sa jej azda vyhýbame, pretože vyvoláva pochybnosti a narúša dôkladne vybudovanú ideologickú istotu, ktorú človek pestuje, aby sa v nej mohol skryť, uniknúť pred zmenou, pred neistotami vonkajšieho sveta. Uzatvorí sa vo vykonštruovanej pravde, v náboženstve, každodenných rituáloch, práci, rodine hľadajúc útočisko pred neistou existenciou. Položenie otázky potom rúca dokonalý sen, čo sa vydával za skutočnosť. Treba si priznať, že pýtať sa nie je pohodlné. Nie je často príjemné, lebo vzbudzuje pochybnosti a potrebu hľadania odpovede, ktorá sa nemusí dostaviť okamžite, ba nemusí sa dostaviť vôbec. Predstava života strateného v hľadaní je dostatočne odpudivá a človek tak často radšej zavrhne otázky a pokračuje v praktizovaní všednosti, utvrdzujúc sa, že je najlepšou možnou. Niektorí dokážu žiť v takomto presvedčení, možno sú i šťastní, no iní, buď tí, ktorí sa neuspokoja s pravdami servírovanými na počkanie, alebo tí, ktorí jednoducho nenachádzajú šťastie v každodennom otroctve, si stále budú klásť otázky. Budú sa pýtať na príčiny svojho postavenia, teda postavenia jednotlivca voči spoločnosti, v ktorej žije, jej zákonom a pravidlám, čo generačne zdedil. Žijeme v kapitalistickom spoločenskom usporiadaní a keďže sme denne svedkami dopadov takéhoto zriadenia nie len na naše životy, ale na existenciu širokého spoločenstva, kladieme si množstvo otázok, ktoré nevyhnutne vedú k spochybneniu spomínaného spoločensko-ekonomického systému.

60 ROKOV KUBÁNSKEJ REVOLÚCIE – Kubánska revolúcia vo svetle medzinárodných vzťahov (František Škvrnda)