Triedne voľby

Minulý víkend sa uskutočnili parlamentné voľby do Národnej rady SR. Podobne ako všetky voľby, ktoré sa konajú od roku 1990 (od komunálnych po parlamentné a prezidentské), aj tieto majú byť slobodné. Môžu byť však v kapitalistickej, triedne antagonistickej spoločnosti, voľby naozaj slobodné? Nemôžu byť slobodné pre všetkých, len pre niektorých.

Požehnanie kubánskej kontrarevolúcie

Latinskoamerickým svetom otriasa posledné dni cesta pápeža Františka na Kubu. Svet obleteli fotografie hlavy katolíckej cirkvi s vodcom kubánskej revolúcie Fidelom Castrom. Koľké vrúcne objatia, stisky rúk, slová úcty a úsmevy… Ide naozaj, tak ako uvádzajú svetové denníky, o veľké stretnutie dvoch obhajcov utláčaných, alebo o požehnanie kontrarevolúcie na Kube?

ONa

V súčasnosti je nám ponúkaných množstvo reprezentatívnych slovníkov a encyklopédií, ktoré by mali zachytávať poklady múdrosti, umenia či histórie. Neraz po nich siahne azda každý. Na jednej strane vypovedajú o ľuďoch a o veciach, ktoré ľudia vytvorili, na strane druhej akoby žili vlastným životom, keď sa samé stávajú artefaktom doby, ktorá ich zrodila. Je dôležité všímať si, čo a v akom rozsahu obsahujú, no ešte zaujímavejší a výpovednejší je nezriedka spôsob, akým ku nám prehovárajú.

José Carlos Mariátegui

Štúdia vyšla vo vedeckom periodiku Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied, Studia Politica Slovaca, ročník VIII. č. 1 / 2015, s. 73 – 92Štúdia vyšla vo vedeckom periodiku Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied, Studia Politica Slovaca, ročník VIII. č. 1 / 2015, s. 73 – 92

Vyšiel zborník Otázky zamestnanosti

Otázky zamestnanosti
Šabíková Kristína (ed.)

ISBN: 978-80-224-1388-6
Bratislava : VEDA 2014
Počet strán: 72
Väzba: Mäkká
Formát: 95x148mm
Hmotnosť: 50g

Za zatvorenými dverami otvorených priestorov

Otvorená spoločnosť, prístupná, demokratická, slobodná – tieto prívlastky súčasnosti sa za postupné desaťročia zautomatizovali a vryli sa nám pod kožu tak, akoby sme sa boli s nimi už narodili. Človek súčasnosti má potrebu zdôrazňovať pokrok a rozvíjať výdobytky slobodnej a demokratickej spoločnosti. Paradoxom je, že napriek politicky deklarovanej slobode a demokracii sa práve v tejto sfére stretávame s oblasťami, ktoré nespadajú pod jej vplyv. Hospodárstvo je dnes už takmer oblasťou apolitickou. Dokladá to i fakt, že novodobý nositeľ demokratických praktík, akým sa pasuje Európska únia, je pretkaná zatvorenými komorami, do ktorých verejnosť nemá prístup.

Zo sveta diváka

„4. apríla 1984. Včera večer v kine. Samé vojnové filmy. Jeden veľmi dobrý o lodi plnej utečencov bombardovanej niekde v Stredozemnom mori. Obecenstvo sa nesmierne bavilo na záberoch, na ktorých sa veľký tučný chlap pokúšal uplávať pred helikoptérou, ktorá ho prenasledovala; najprv ho bolo vidieť, ako sa prevaľuje vo vode ako delfín, potom ho bolo vidieť cez zameriavače guľometu helikoptéry, potom v ňom boli len samé diery a more sa zafarbilo do ružova a potom sa potopil, akoby tými dierami doňho prenikla voda. Obecenstvo kričalo smiechom.“

Podobné záznamy by sme si do denníka mohli písať denne. Denne sú nám totiž servírované príbuzné scény, ktoré sa verejne prezentujú ako produkty „zábavného“ priemyslu. A diváci sa naozaj smejú. Sediac v pohodlnej sedačke kinosály, so sladkým bublinkovým nápojom v ruke a s ústami plnými pukancami sa idú smiechom popukať na akčných scénach zobrazujúcich ľudí v zápase o život. Sú na opačnej strane, nie sú aktérmi toho deja, ale len divákmi scén, ktoré nemajú s realitou zdanlivo nič spoločné. Ak by sa mali sami na chvíľu ocitnúť vo filme, ktorým sú strhnutí, azda každý by chcel sedieť vo vrtuľníku a dívať sa cez hľadáčik guľometu. Rovnako ako v počítačovej hre by túžil zasiahnuť čo najviac terčov. A čím viac krvi by videl, tým viac by sa nadchol bojovou technikou, úžasnými vymoženosťami stroja a vlastnou šikovnosťou.